Theraváda

Radi by sme využili túto výnimočnú príležitosť a informovali Vás o Théraváde – tak ako ju sprístupňuje ľudom aj naše meditačné centrum Javorie.

Théraváda, ako všetky smery buddhizmu, vychádza zo štyroch ušľachtilých právd, o ktorých ste už určite počuli. Tie nám hovoria o utrpení, príčine utrpenia a spôsobe, ako toto utrpenie odstrániť. V originál jazyku páli je na to výraz dhuka. Myslím si, že výstižnejším prekladom je neuspokojivosť. Tá nám všetkým známa nenasýtiteľnosť, nespokojnosť, tá sila, ktorá je na počiatku všetkých úzkostí a sklamaní.

Buddha nám ukázal cestu ako z tohto utrpenia von. Je ňou ušľachtilá osemčlenná cesta. Tá hovorí o správnych životných návykoch. Jedným z nich je aj meditácia, ale je tu ďalších sedem, ktoré sú nemenej dôležité k dosiahnutiu vytúženého kľudu a oprostenia sa od spomínanej neuspokojivosti (dhuka).

8 dielov cesty spomenieme len náznakovo. Najjednoduchšie je ich rozdeliť do troch skupín. Sú to aspekty, ktoré podporujú našu morálku ako:

• správne rozprávanie
• správne konanie
• správne živobytie

Potom sú to faktory, ktoré zdokonaľujú naše meditatívne skúsenosti ako:

• správne úsilie
• správna všímavosť
• správna koncentrácia

A na záver sa väčšinou uvádzajú tie, ktoré nám zdokonaľujú naše poznanie, čiže múdrosť:

• správny názor
• správny zámer

Celé naše úsilie ako buddhistov by malo viesť k postupnému oslabovaniu a neskôr vykoreneniu mentálnych nečistôt. Sú to chtivosť, hnev a zaslepenosť, ktoré sú považované za základné korene zla, či už v nás samotných alebo vo svete ako takom. Ako však odstrániť hlboko zakorenené a veľmi silné vlastnosti ako napríklad chtivosť?

Zjednodušene môžeme povedať, že ide o naše túžby. Chceme byť pekní, chceme mať peniaze, podvedome chceme, aby chuť čokolády trvala dlhšie, a podobne. S tým sa dá pracovať pomerne ľahko, aj keď mať ich plne pod kontrolou môže chvíľu trvať. Praktikovaním však získavame stále hlbšiu skúsenosť s nestálosťou týchto túžob a tiež s neuspokojivosťou ich napĺňania. Takéto skúsenosti prirodzene transformujú našu myseľ. Stávame sa teda od túžob slobodnejší.

Ale čo jemné formy chcenia? Napríklad, že chcem mať kľudnú myseľ alebo dokonca chcem dosiahnuť osvietenie. V určitom štádiu očisťovania mysle sa aj tieto formy stávajú prekážkou.

Druhým problémom ohľadom týchto nečistôt je, či ich iba potláčame alebo natrvalo vykoreňujeme. Mnohé formy meditácie vám dajú kľud a istú vyrovnanosť. Na určitú dobu je vaša myseľ čistá a jasná. Avšak nečistoty sa po čase dostavia naspäť. Dokonca aj niektoré buddhistické meditácie ako napr. samatha majú iba tento aspekt. Teda, že iba potláčajú nečistoty, ale neodstraňujú ich. Podľa Buddhu jedine vhľady do nestálosti a neuspokojivosti všetkých podmienených javov majú dostatočnú silu na úplné a trvalé vykorenenie nečistôt.

A prichádza na scénu Vipassanā, čiže meditácia vhľadu, ktorá je ústrednou meditáciou v théravádovom buddhizme. Inštrukcie sa mierne líšia podľa toho, či pôjdete na Srí Lanku alebo do Barmy, ale podstata je tá istá a od čias Buddhu sa praktikuje rovnako.

Za základ slúžia štyri podklady všímavosti:

1. všímavosť zameraná na telo,
2. všímavosť zameraná na pocity,
3. všímavosť na predmety mysle,
4. všímavosť fenoménov.

Väčšinou sa odporúča začať pri pozorovaní tela, ale nie je to nevyhnutná podmienka. A čo je najlepším predstaviteľom tela? Objekt, ktorý je veľmi výrazný a stále prítomný? Áno, mnohí ste sa s tým už stretli, jedná sa o dych.

Inštrukcia znie jednoducho, bez vlastného vysvetľovania a zasahovania sledovať svoj vlastný dych. Či už na nosných dierkach. Ako do vás vstupuje vzduch a ako ho po chvíľke vydychujete, alebo na bruchu ako stúpanie a klesanie brušnej dutiny. Podstatné je pri tom zotrvať čo najdlhšie, čo najkľudnejšie a s čo najrozvinutejšou všímavosťou. Myseľ sa po čase začne prirodzene nudiť a odbiehať na rôzne iné objekty. Tu prichádzajú do hry naše skúsenosti ako s tým narábať. Najzákladnejšia inštrukcia je v kľude a pokoji zaznamenať rozptýlenú myseľ a vrátiť sa spať k primárnemu meditačnému objektu, čiže k nádychu a výdychu.

V jadre tohto typu meditácie je rozvoj bdelej pozornosti ku všetkému, čo vyvstane. Pracujeme absolútne so všetkým, čo v mysli vyvstane. Nič nevytvárame, nič neodmietame. Sme jednoducho s tým, čo je a aké to je.

Pri pravidelnom meditovaní sa začnú dostavovať výsledky. Postupne sa naša koncentrácia prehlbuje a s ňou aj naša všímavosť, bdelosť a uvedomenie. Myseľ sa stáva bystrejšou a jasnejšou ako hladina horského jazera. Naše zmysly sa zostria. Veci plynú v našom vedomí bez nášho zasahovania a my ich ľahko a prirodzene zaznamenávame také, aké sú. Toto je Vipassanā a takto funguje vyladená myseľ.

Pri dokonale vyladenej mysli, ktorá je prirodzene rýchla a všímavá, avšak našimi zlozvykmi väčšinou otupená, začne dochádzať k vhľadom. Tu vám však už viac neprezradím, pretože o vhľadoch je najlepšie sa naučiť z vlastnej skúsenosti. Možno však upozorniť na to, že vhľady resp. zážitky skutočnej podstaty vecí prichádzajú jedine vo chvíľach alebo okamihoch, kedy sa v mysli nenachádza žiadna nečistota, čo je už samo o sebe obrovský zážitok.

Prehlbovaním vhľadov začíname skutočne chápať, že chtivosť alebo hnev nás zacyklujú vo väčšom alebo menšom utrpení. Samotné pochopenie založené na myšlienkach nestačí, ale pri odstraňovaní meditačných prekážok a pri prehlbovaní vnímania, dochádza aj k sprvu nenápadnému, avšak veľmi účinnému, a po určitom čase dokonca nenávratnému, odstraňovaniu všetkých neprospešných stavov mysle.

Buddhove slová na záver: Všetky veci sú nestále, nič netrvá večne. Pracujte usilovne, aby ste získali svoje vlastné oslobodenie.