Ušľachtilá osemčlenná cesta

Osemdielna cesta spolu zo štyrmi pravdami patrí k esenciálnym náukám buddhizmu. Štyri pravdy tvoria doktrínu, teóriu, pramení z nich porozumenie. Osemčlenná cesta sa dá opísať ako komplementárny doplnok, ktorý tvorí praktickú časť, disciplínu a volá po praxi. Spolu vytvárajú unikátny komplex dhamma-vinaya, čiže doktrínu-disciplínu. Sú vnútorne, harmonicky prepojené. Posledná, štvrtá pravda je samotná osemčlenná cesta a prvý faktor osemčlennej cesty je správne porozumenie štyroch ušľachtilých právd. Jedno bez druhého nie je úplné.

Možno si kladiete otázku, kde začať? Je dôležitejšie najprv poznať teóriu alebo je lepšie začať vlastnou praxou? Tieto otázky nie sú až tak dôležité. Keby však bolo nevyhnutné odpovedať, tak by som povedal, že dôležitejšia je prax, pretože tá vedie človeka na ceste k realizácii. Ale ešte dôležitejšie ako prax je správna prax, a tá sa nezaobíde bez pochopenia, ktoré predsa len potrebuje teoretickú platformu. Možno sa stačí spýtať, aký typ človeka ste. Sú takí, ktorí potrebujú najprv vedieť do čoho idú, zistia si všetky dostupné informácie a až potom sa rozhodnú. Sú však aj takí, ktorí uprednostňujú priamy kontakt, potrebujú si veci najprv ohmatať a zistiť, či im vyhovujú. Pokiaľ ich zaujmú, tak si o nich bez váhania zistia potrebné teoretické informácie.

Ušľachtilá osemčlenná cesta má, ako to už samotný názov hovorí, osem častí. Dajú sa spísať do ôsmych samostatných bodov.

1. správny názor (sammá ditthi),
2. správny zámer / rozhodnutie (sammá sankappa),
3. správne rozprávanie (sammá vača),
4. správne konanie (sammá kammanta),
5. správne živobytie (sammá ajiva),
6. správne úsilie (sammá vayama),
7. správna všímavosť (sammá sati),
8. správna koncentrácia (sammá samadhi).

Tieto faktory cesty však nie sú kroky, ktoré by mali byť nasledované v danej postupnosti, jeden za druhým. Skôr je lepšie ich vnímať ako komponenty, ktoré sa s určitou dávkou praxe dajú uplatňovať súčasne. Fungujú ako jednotlivé šnúrky v lane. Každá mu dáva rovnakú silu, ale len dohromady tvoria silné lano. Avšak kým človek dosiahne túto úroveň praxe, určitá postupnosť pri rozvíjaní cesty je nevyhnutná. Z praktického pohľadu sa preto osem faktorov cesty rozdeľuje do troch skupín.

1. Morálka

1. správne rozprávanie,
2. správne konanie,
3. správne živobytie.

2. Koncentrácia

1. správne úsilie,
2. správna všímavosť,
3. správna koncentrácia.

3. Múdrosť

1. správny názor,
2. správny zámer.

Správny názor

Tu to všetko začína a tu to aj končí. Správny názor jednoducho znamená vidieť veci také, aké v skutočnosti sú. V hlbšej podstate znamená pochopenie štyroch ušľachtilých právd. Je poznávacím aspektom múdrosti. Znamená vidieť skrz, vidieť pominuteľnosť a nedokonalosť svetských objektov a chápať karmické zákony. Avšak správny názor nie je iba intelektuálna kapacita, tak ako múdrosť nie je len otázka inteligencie. Naopak, správny názor treba získať, udržiavať a zveľaďovať všetkými nástrojmi mysle. Začína to intuitívnym vhľadom do utrpenia všetkých bytostí a končí to kompletným pochopením prirodzenosti všetkých vecí. Tak ako naše vnímanie sveta ovplyvňuje naše myšlienky a naše skutky, tak nám správny názor umožňuje rozvíjať správne myšlienky a správne skutky.

Správny zámer

Kým správny názor sa týka poznávacej stránky múdrosti, správny zámer sa vzťahuje na vôľový aspekt, čiže na ten druh energie, ktorá ovplyvňuje naše konanie. Najlepšie sa dá opísať ako odhodlanie na etické aj mentálne samo zdokonaľovanie. Buddha rozlišoval tri druhy správneho zámeru. Prvý je zámer vzdania sa, čiže odolanie tlaku túžob. Druhý je zámer dobrej vôle, čo je odhodlanie vyhýbať sa pocitom hnevu a averzie. A posledným je zámer neubližovania, čo znamená neuvažovať ani nekonať kruto, násilne a agresívne, ale naopak rozvíjať súcit.

Správna reč

Správna reč je prvý princíp etického správania v osemčlennej ceste. Etické správanie slúži ako základná vodiaca línia pre morálku, ktorá podporuje ostatné princípy cesty. Aj keď tento aspekt nie je dostačujúci sám o sebe, je nevyhnutný, pretože mentálne očistenie je možné len pomocou kultivácie etického správania. Dôležitosť reči v buddhistickej etike je zjavná: slová dokážu zničiť, ale aj zachrániť život, podporiť nepriateľstvo, ale aj vytvoriť priateľstvo, začať vojnu alebo nastoliť mier. Buddha vysvetlil správnu reč nasledovne: 1. zrieknuť sa nepravdivého hovorenia, špeciálne vedomého klamania a nečestnej reči; 2. zrieknuť sa ohovárania a nepoužívať slová so zlým úmyslom voči druhým; 3. zrieknuť sa drsných slov, ktoré môžu urážať druhých alebo ubližovať im; 4. zrieknuť sa planého tárania, ktorému chýba hĺbka, či zmysel. Povedané kladne: hovoriť pravdu, hovoriť priateľsky, milo a uvedomelo a hovoriť, iba keď je to nevyhnutné.

Správne konanie

Druhý etický princíp, správne konanie, sa týka tela ako prirodzeného nástroja na vyjadrovanie. Neprospešné správanie vedie k chatrnému stavu mysle, zatiaľ čo prospešné správanie vedie k pevnému stavu mysle. Opäť sa dá tento princíp vysvetliť na základe zrieknutia sa. Správne konanie znamená 1. zrieknutie sa ubližovania bytostiam schopným vnímať, špeciálne zabíjania (aj samého seba) a úmyselného ubližovania; 2. zrieknutie sa brania toho, čo nie je dávané, čo zahŕňa kradnutie, falšovanie a zavádzajúce a nečestné konanie; 3. zrieknutie sa nesprávneho sexuálneho správania. Opäť keď to prehodíme do pozitívnej roviny, tak správne konanie znamená správať sa milo a súcitne, byť úprimný, rešpektovať majetok druhých a udržiavať bezpečné milostné vzťahy.

Správne živobytie

Správne živobytie znamená, že človek by si mal zarábať na život spravodlivo, a že bohatstvo by malo byť získane legálne a mierumilovne. Buddha osobitne zmieňuje špeciálne aktivity, ktoré zraňujú druhých, a ktorým by sme sa z týchto dôvodov mali vyhýbať: 1. obchodovanie so zbraňami; 2. obchodovanie zo živými bytosťami (sem patrí aj chovanie zvierat určených na porážku, obchodovanie s otrokmi a prostitúcia); 3. práca na bitúnku a v mäsiarstve; 4. predávanie omamných látok ako drogy a alkohol. Okrem toho by sme sa mali vyhnúť zamestnaniam, kde sa porušujú princípy správneho hovorenia a správneho konania.

Správne úsilie

Správne úsilie sa dá vnímať ako predpoklad, podmienka ostatných aspektov cesty. Bez úsilia, ktoré je samo o seba akt vôle, sa nedá nič dosiahnuť, avšak úsilie založené na omyle odvádza pozornosť mysle od jej úlohy, čoho následkom je len zmätok. Mentálna energia je hnacou silou správneho úsilia; môže sa vyskytovať buď v prospešných stavoch mysle alebo v neprospešných. Tá istá energia, ktorá poháňa žiadostivosť, závisť, agresivitu a násilie, môže podporiť aj sebadisciplínu, úprimnosť, zhovievavosť a láskavosť. Detailne sa správne úsilie môže rozpísať v štyroch typoch správania, ktoré sú zoradené v zostupnom poradí podľa dokonalosti: 1. zamedziť vzniku neprospešných stavov, ktoré ešte nevznikli; 2. zanechať neprospešné stavy, ktoré už vznikli; 3. podnietiť vznik prospešných stavov, ktoré ešte nevznikli; 4. udržať a zdokonaľovať prospešné stavy, ktoré už vznikli.

Správna všímavosť

Správna všímavosť je tá schopnosť poznávania, ktorá sa dá kontrolovať a zdokonaľovať. Je to mentálna schopnosť vidieť veci také aké sú, vidieť ich s jasným vedomím. Zvyčajne sa poznávací proces začína pocitom navodeným vnímaním, alebo myšlienkou, avšak tam to väčšinou nekončí, naopak, skoro vždy a takmer okamžite tieto zmyslové pocity a myšlienky konceptualizujeme. Interpretujeme a porovnávame ich s inými myšlienkami a skúsenosťami, čo prirodzene siaha za reálnosť pôvodného pocitu. Myseľ umiestňuje a spája koncepty, ktoré potom vpletá do komplexných výkladových schém. Všetko sa to deje tak spoly nevedomky, čoho dôsledkom je, že veci vidíme zastrene. Správna všímavosť je zakotvená v čistom vnímaní a preniká cez pocity bez toho aby sme sa nechali zmiasť. Tým, že aktívne pozorujeme a kontrolujeme naše myšlienky nám správna všímavosť umožňuje byť si vedomý tohto procesu konceptualizácie. Buddha o tom hovoril, keď opísal štyri základy všímavosť: 1. všímavosť tela, 2. všímavosť pocitov, 3. všímavosť stavov mysle, 4. všímavosť fenoménov.

Správna koncentrácia

Ôsmy princíp cesty, správna koncentrácia, sa vzťahuje na rozvoj mentálnej sily, ktorá sa vyskytuje aj v prirodzenom vedomí, aj keď na relatívne nízkej úrovni intenzity. V našom kontexte je koncentrácia opísaná ako jednobodovosť mysle, čo je stav, v ktorom sú všetky mentálne schopnosti zjednotené a nasmerované na jeden konkrétny objekt. Správna koncentrácia z osemčlennej cesty je prospešná koncentrácia, t.j. koncentrácia na prospešné myšlienky a skutky. Buddhistická metóda na rozvoj správnej koncentrácie je skrze praktikovanie meditácie. Meditujúca myseľ sa zameriava na vybrané objekty. Najprv sa na ne nasmeruje, potom udržiava koncentráciu a nakoniec ju krok za krokom zintenzívňuje. Vďaka takejto praxi sa zvýšené úrovne koncentrácie začnú používať aj v bežných situáciách.