Inštrukcie k interview - Dhammajiva

Ako opísať svoje meditačné skúsenosti pri Interview u ctihodného Dhammajivu

Väčšina praktikujúcich má skúsenosti s meditáciou na dych – Anapanasati. Avšak môže sa stať, že aj tak budú mať ťažkosti svoje pozorovania presne opísať počas interview s učiteľom. Tento dokument by mohol praktikujúcim pomôcť. Takto by ste mali postupovať pri interview:

Meditácia v sede:

1. Najprv opíšte pôvod vášho primárneho objektu.

2. Potom opíšte ako ste označili primárny objekt.

3. Nakoniec opíšte čo ste zažili, alebo cítili počas tohto označovania.

Napríklad počas interview môžete povedať:
„Počas zažívania nádychu som to označil/la ako „nádych“. Cítil/la som nádych ako vstupovanie studeného vzduchu v nosných dierkach a výdych ako vystupovanie teplého vzduchu z nosných dierok. V niektorých prípadoch som pozoroval/la, že nádych aj výdych vchádza a vychádza z tej istej dierky. Výdych je teplejší ako nádych. A výdych je kratší ako nádych. Podarilo sa mi sledovať tieto špecifické vlastnosti keď som intenzívne zameral/la svoju pozornosť na dýchanie.“

4. Ako dlho dokážete pozorovať primárny objekt bez prerušenia? Počas takéhoto pozorovania ako dlho dokážete udržať pozornosť na nádychu a výdychu?

Napríklad:
„Pozoroval/la som výdych po tom ako sa dokončil nádych. Bol/la som schopný/á udržať pozornosť na nádychu a výdychu iba krátku dobu. Potom prišli myšlienky. Avšak boli tam fázy, kedy som dokázal/la udržať pozornosť na 20-30 dychoch bez prerušenia. Ale potom opäť prišli myšlienky.“
Je dôležité, aby ste primárny objekt opísali jasne, presne a precízne. Opis musí byť čo najviac úprimný a musí odrážať vašu vlastnú skúsenosť.
Pokiaľ má praktikujúci iné zážitky, ktoré by chcel zdieľať, mal by tak učiniť až po dokončení opisu primárneho objektu. Opis takýchto sekundárnych objektov by mali byť zažité počas meditácií v sede.

5. Pokiaľ sa počas meditácií v sede objavia dodatočné zážitky, je vhodné ich opísať nasledovným spôsobom:

Napríklad:
„Cítim bolesť v tele. Bolesť sa najprv stupňuje a potom uvoľňuje. Niekedy je to akoby pálenie v chrbte, alebo na chodidlách. Niekedy cítim chlad a zimu a niekedy teplo. Akoby elektrické prúdy pretekajú od mojej hlavy k chodidlám. Mám dobrú smádhi (koncentráciu), ale niekedy myšlienky zaútočia na myseľ, vtedy prídu myšlienky, nápady, robím plány a projekty.“

Pokiaľ cítite iritáciu, averziu, chtivosť, eufóriu, alebo závisť, namyslenosť, alebo akékoľvek podobné mentálne zážitky, prosím precízne ich opíšte učiteľovi. Ak zažívate takéto mentálne stavy, tak by ste o nich mali informovať nasledovným spôsobom:

• Pokiaľ zažívate mentálne stavy (napr. averzie, chtivosť) ako sa prejavujú?
• Aká bola vaša reakcia (označenie) pri takejto skúsenosti?
• Aké bolo vaše porozumenie pri takejto skúsenosti?
• Boli nejaké následky po tejto skúsenosti?
• Aké boli vaše zážitky po tejto udalosti?

Pokiaľ myseľ opustí primárny objekt kvôli telesnej bolesti:

• Cítil som bolesť v kolene
• Presné miesto tejto bolesti bolo ... tam a tam...
• Bola to bolesť... pichajúca, prenikavá, vibrujúca...
• Najprv bola mierna, ale postupne zosilnela.
• Označil/la som bolesť ako „bolesť“
• Postupne začala byť menej bolestivá a viac sa dala zniesť, nakoniec ma prestala vyrušovať úplne a tak som obrátil/la svoju pozornosť na primárny objekt.
• Alebo táto bolesť neustále zosilňovala a pozoroval/la som ju kontinuálne.
• Vtedy opäť myseľ opustila primárny objekt. Potom som si všimol/la zmenu mojej pozornosti a po chvíli sa myseľ opäť vrátila k primárnemu objektu.
• Toto sa viac krát opakovalo.
  
  

Meditácia v chôdzi.

Pri interview je dôležité opísať aj meditáciu v chôdzi. Malo by to vyzerať nasledovne:

Pokiaľ zdvíhate nohu, pozorujte „zdvíhanie, zdvíhanie“. A potom počas pohybu a kladenia nohy označujte „zdvíhanie, posúvanie, kladenie“. Meditujúci potom označujú začiatok, stred a koniec pohybu nohy do oblúka. Po približne 10-15tich krokoch, si meditujúci môžu všimnúť, že myseľ opustila proces chôdze a odbehla k externým myšlienkam, k zvukom, alebo k zrakovým vnemom. Prosím, označte toto vyrušenie, ktoré odlákalo myseľ od primárneho objektu.

Napríklad:

• Všimol/la som si, že myseľ odbieha od chodidiel.
• Pozorujem, že sa to deje a že myseľ odbehla k myšlienkam.
• Všimol/la som si, že pokiaľ to pozorujem týmto spôsobom, tak sú myšlienky menej výrazné a postupne slabnú.
• Bol/la som schopný/á vrátiť sa k pozorovaniu pohybu chodidiel označujúc zdvíhanie, posúvanie, kladenie.

Veľa meditujúcich považuje túto metódu za veľmi užitočnú.

Tento spôsob pomáha pozorovať pohyby tela a zároveň aj myseľ, ktorá pozoruje tieto pohyby. Toto pomáha udržať uvedomovanie si počas celého procesu chôdze. Zároveň to zabraňuje nekontrolovanému šíreniu myšlienok a snívaniu. Myseľ sa prestane potulovať a začne byť viac zameraná na objekt meditácie. Toto nakoniec vedie k hlbokému porozumeniu a realizácií vo vlastnej praxi.

Pokiaľ meditujúci zaznačuje jeho/jej meditačné skúsenosti týmto spôsobom, prináša to ostrosť a jasnosť mysle.