Dhammapada

PÁROVÉ VERŠE

1. Myseľ je predchodca všetkých mentálnych stavov. Myseľ je šéf; myseľ ich tvorí. Pokiaľ niekto koná alebo hovorí s podlou mysľou, tak ho utrpenie bude sprevádzať ako koleso sprevádza kopytá ťažného vola.
2. Myseľ je predchodca všetkých mentálnych stavov. Myseľ je šéf; myseľ ich tvorí. Pokiaľ niekto koná alebo hovorí s čistou mysľou, tak ho šťastie bude sprevádzať tak ako jeho nikdy neodchádzajúci tieň.
3. „Zneužil ma, udrel ma, porazil ma, okradol ma“ – tí, ktorí sa zaoberajú takýmito myšlienkami, nie sú schopní utíšiť svoj hnev.
4. „Zneužil ma, udrel ma, porazil ma, okradol ma“ – tí, ktorí sa nezaoberajú takýmito myšlienkami, sú schopní utíšiť svoj hnev.
5. Nenávisť v tomto svete nie je nikdy utíšená nenávisťou; jedine ne-nenávisťou (láskou) je nenávisť utíšená. Toto je večný zákon.
6. Sú takí, ktorí si neuvedomujú, že jedného dňa všetci zomrieme, avšak tí, čo si to uvedomujú, si vyrovnajú svoje spory.
7. Ktokoľvek, kto žije rozjímaním o príjemných veciach¹, v zmysloch nezdržanlivý, v jedle nestriedmy, lenivý, zhýralý, jeho veru Mára² premôže, tak ako vietor vyvráti slabý strom.
8. Ktokoľvek, kto žije rozjímaním nad Nečistotami³, v zmysloch zdržanlivý, v jedle striedmy, plný viery⁴, plný vytrvalej energie, jeho Mára nepremôže, tak ako vietor nevyvráti skalnatú horu⁵.
9. Ten, ktorý je poškvrnený, bez sebakontroly a pravdovravnosti, pokiaľ by mal nosiť žlté rúcho⁶, ten ho nie je hodný.
10. Ten, kto je zbavený všetkých nečistôt, silne ukotvený v morálke, obdarený sebakontrolou a pravdovravnosťou, ten je vskutku hodný žltého rúcha.
11.  V nepodstatnom si predstavujú podstatu⁷, v podstatnom vidia nepodstatné. Tí, ktorí takto nesprávne zmýšľajú⁸ si nikdy neuvedomia podstatu.
12. Čo má podstatu, považujú za podstatné, čo nemá podstatu, považujú za nepodstatné. Tí, ktorí takto správne zmýšľajú⁹, si uvedomia podstatu.
13. Tak ako dážď zatečie zle spravenou strechou, tak chtivosť zatečie do nevyvinutej mysle.
14. Tak ako dážď nezatečie dobre spravenou strechou, ani chtivosť nezatečie do dobre vyvinutej mysle¹⁰.
15. Ten, kto koná zle, žiali tu, žiali aj potom, žiali v oboch svetoch. Lamentuje a je zasiahnutý spomínaním na svoje nečisté skutky.
16. Ten, kto koná dobre, sa raduje tu, raduje sa aj potom, raduje sa v oboch svetoch. Raduje sa a jasá spomínajúc na svoje čisté skutky.
17. Ten, kto koná zlo, trpí tu, trpí potom, trpí v oboch svetoch. Myšlienka „Zlo som vykonal!“ ho mučí a on trpí ešte viac, keď príde do ríše žiaľu.
18. Ten, kto koná dobro, má potešenie tu, má potešenie potom, má potešenie v oboch svetoch. Myšlienka „ Dobro som vykonal“ ho teší a jeho potešenie stúpa ešte viac, keď príde do ríše blaha.
19. Síce dokáže recitovať mnoho posvätných¹¹ textov, pokiaľ sa podľa nich nespráva, tak je tento nedbalý človek ako pastier, čo iba zratúva dobytok druhých – nepodieľa sa na daroch¹² svätého života.
20. Síce dokáže recitovať iba zopár posvätných textov, pokiaľ praktikuje Dhammu, zatracuje chtivosť, nenávisť a zaslepenosť pomocou pravej múdrosti a oslobodenej mysle, lipnúc na ničom, ako??? v tomto, tak aj v onom svete – ten sa vskutku podieľa na daroch svätého života.
    
    

    POZORNOSŤ

21. Pozornosť¹³ je cesta k nesmrteľnosti¹⁴, nepozornosť je cesta k smrti. Pozorní neumierajú¹⁵; nepozorní sú už mŕtvi.
22. Uvedomujúc si jasne jedinečnosť pozornosti, múdry človek jasá pri tejto príležitosti a vychutnáva si obľúbené miesto ušľachtilých¹⁶.
23. Múdri, neustále meditatívni a neochvejne vytrvalí zakúsia Nibbánu, to neporovnateľné oslobodenie od zajatia¹⁷.
24. Vytrvalo stúpa sláva toho, kto je energetický, všímavý, čistý v skutkoch, ohľaduplný, kto sa kontroluje, správne žije a je pozorný.
25. Usilovnosťou a pozornosťou, disciplínou a seba znalosťou, nech si múdry človek vytvorí ostrov, ktorý žiadna potopa nezaplaví.
26. Nevedomý a hlúpy ľud sa oddáva nepozornosti; múdry človek si ochraňuje pozornosť ako najväčší poklad.
27. Neoddávajte sa nepozornosti; nemajte dôverný vzťah so zmyslovými pôžitkami. Vskutku, seriózny, meditatívny človek získa hojne blaha.
28. Keď chápajúci človek odloží nepozornosť pomocou pozornosti, vtedy, oslobodený od žiaľu, vystúpi do palácu múdrosti a pozoruje sužovaný ľud, tak ako človek na kopci pozoruje nevedomých ľudí.
29. Pozorný medzi nepozornými, bdelý medzi spiacimi, múdry človek napreduje ako rýchly kôň zanechávajúci za sebou slabú mršinu.
30. Vďaka vážnosti (pozornosti) sa Maghavá stal kráľom bohov. Vážnosť je vždy chválená, ľahostajnosť je vždy opovrhovaná.
31. Bhikkhu¹⁸, ktorý má potešenie z pozornosti a strach z nepozornosti, napreduje ako oheň, páliac všetky putá¹⁹, malé aj veľké.
32. Bhikkhu, ktorý má potešenie z pozornosti a strach z nepozornosti, nie je náchylný padnúť. Je v prítomnosti Nibbány.
    

    
    MYSEĽ

33. Myseľ, trepotajúca a vrtká, sa ťažko stráži, ťažko kontroluje – múdry človek ju narovnáva tak ako výrobca šípov narovnáva šíp.
34. Ako ryba, čo bola vytiahnutá zo svojho vodného sveta a hodená na súš, presne tak sa trepoce aj myseľ. Preto by sa človek mal strániť sveta vášní.
35. Myseľ sa ťažko kontroluje, vrtká, poletuje kdekoľvek sa jej zapáči: kontrolovať ju je dobré. Kontrolovaná myseľ vedie ku šťastiu.
36. Myseľ je veľmi ťažké vnímať, extrémne jemná, poletuje kdekoľvek sa jej zapáči. Nech ju múdry človek stráži; strážená myseľ vedie ku šťastiu.
37. Cestuje ďaleko, putuje sama²⁰, bez tela²¹, leží v jaskyni²². Myseľ. Tí, čo si ju podmanili, sú oslobodení od pút Máru.
38. Ten, koho myseľ nie je neochvejná, ten kto nepozná pravú náuku, ten koho dôvera kolíše – múdrosť²³ takého človeka nikdy nebude perfektná.
39. Ten, koho myseľ nie je nasiaknutá chtivosťou; ten, kto nie je ovplyvnený hnevom, ten, kto prekročil ako dobro tak aj zlo²⁴ – takto ostražitý človek nepozná strach.
40. Uvedomujúc si, že toto telo je také krehké ako hlinená váza a opevňujúc myseľ ako dobre opevnené mesto, vyžeň Máru²⁵ mečom múdrosti. A potom stráž dobyté územie²⁶ a ostaň odpútaný²⁷.
41. Beda! Zakrátko bude toto telo ležať na zemi, položené stranou, bez života, ako zbytočné poleno.
42. Akúkoľvek škodu dokáže spraviť neprajník neprajníkovi, či nenávistník nenávistníkovi, zle nasmerovaná myseľ²⁸ dokáže dotyčnému narobiť oveľa väčšiu škodu.
43. Čo ani matka ani otec ani akýkoľvek príbuzný nedokáže, dobre nasmerovaná myseľ²⁹ dokáže, a tým pozdvihuje dotyčného.

    
    KVETY

44. Kto pochopí túto zem³⁰ a ríšu Yama³¹ a tento svet spolu s jeho dévami³²? Kto preskúma dobre vyučovanú Cestu cnost³³, tak ako špecialista na výrobu kvetinových vencov si vyberie svoje kvetiny?
45. Vytrvalo praktikujúci pochopí túto zem a ríšu Yama spolu s ríšou dévov. Učeník v tréningu preskúma dobre vyučovanú Cestu cnosti, tak ako špecialista na výrobu kvetinových vencov si vyberie svoje kvetiny.
46. Vediac, že toto telo je ako pena³⁴ a chápajúc jeho bludnú podstatu³⁵, človek by mal zničiť steblo zmyslových vášní a dostať sa mimo dohľadu kráľa smrti³⁶.
47. Človek, ktorý zbiera kvetiny (zmyslových pôžitkov), ktorého myseľ je rozrušená, toho smrť odnesie preč tak ako veľká potopa zmetie spiacu dedinu.
48. Človek, ktorý zbiera kvetiny (zmyslových pôžitkov), ktorého myseľ je rozrušená, a kto je neukojený v túžbach, toho Ničiteľ zoberie pod svoju nadvládu.
49. Tak ako včela, ktorá iba pozbiera med a potom odletí, bez toho aby ublížila kvetine, jej farbe alebo vôni, tak isto by mal mudrc putovať dedinou.
50. Nehľadajte chyby druhých; nepozerajte sa na to, čo spravili, prípadne nespravili. Pozerajte sa len na svoje činy, spravené aj nespravené.
51. Ako kvetina, ktorá je príjemná a krásna, ale je bez vône, tak isto bez úžitku je dobre povedané slovo, od toho, ktorý podľa neho nekoná.
52. Ako kvetina, ktorá je príjemná a krásna aj je plná vône, tak užitočné je dobre povedané slovo toho, ktorý podľa neho koná.
53. Mnoho vencov sa dá spraviť z kopy kvetov, tak isto veľa dobrých skutkov by mal spraviť ten, čo sa zrodil ako smrteľník.
54. Nie len sladká vôňa kvetín, ale ani vôňa sandalu, tagari či jazmínu sa nešíri proti vetru. Zato však vôňa cnostných ide aj proti vetru. V skutku, vôňa cnosti mravného človeka preniká všetkými smermi.
55. Zo všetkých vôní – vôňa cnosti je jednoznačne tá najsladšia.
56. Mdlá je vôňa tagari aj sandalu, ale excelentná je vôňa cnostných, vznášajúca sa aj medzi bohmi.
57. Mára nikdy nenájde cestu naozaj cnostných, ktorí zotrvávajú pozorní a sú oslobodení svojím dokonalým vedením.
58. Na kope odpadu, v priekope vedľa cesty rastie lotos, voňavý a príjemný.
59. Presne tak na kope odpadu zaslepených smrteľníkov svieti nasledovník Dokonale osvieteného vo svojej oslnivej múdrosti.

    
    BLÁZNI

60. Dlhá je noc pre tých, čo nevedia zaspať; dlhá je míľa pre unaveného. Dlhá je samsára pre bláznov, ktorí nepoznajú Absolútnu pravdu.
61. Pokiaľ hľadajúci nenájde spoločníka, ktorý je mu rovný alebo lepší, nech radšej odhodlane sleduje samotársky smer; niet spolku s bláznom.
62. Blázon sa obáva mysliac „Mám synov, mám bohatstvo.“ Ak však on sám nemá samého seba, tak akí synovia, aké bohatstvo?
63. Blázon, ktorý vie o svojom bláznovstve je múdry aspoň do tejto miery, ale blázon, čo si myslí, že je múdry, je správne nazývaný bláznom.
64. Hoci aj celý svoj život sa blázon stretáva s mudrcom, nechápe Pravdu o nič viac ako lyžička, čo chutná chuť polievky.
65. Hoci iba na chvíľu sa súdny človek stretne s mudrcom, rýchlo pochopí Pravdu, tak ako jazyk chutná chuť polievky.
66. Blázni s minimom dôvtipu sú nepriateľmi medzi sebou, keď idúc konajú zlo, ktorého plody sú trpké.
67. Nedobre vykonaný je ten čin, ktorý neskôr ľutujeme a ktorého plody, plačúc, zbierame v slzách.
68. Dobre vykonaný je ten čin, ktorý neskôr neľutujeme a ktorého plody zbierame s potešením a radosťou.
69. Pokiaľ zlý skutok nedozreje, považuje ho blázon za sladký ako med. Ale keď zlý skutok dozrie, blázon cíti žiaľ.
70. Mesiac po mesiaci môže blázon jesť jedlo iba pomocou stebla trávy, avšak stále nie je hoden čo len šestnástiny tých, ktorí pochopili Pravdu.
71. Vykonanie zlého skutku naozaj neplodí následky okamžite, podobne ako mlieko neskysne naraz. Ale prenasleduje blázna tak ako tlie uhlík pod pahrebou.
72. K vlastnému zániku slúži sláva bláznovi, pretože triešti jeho hlavu a ničí jeho vrodené dobro.
73. Iba blázon vyhľadáva neopodstatnenú reputáciu, prednosť medzi mníchmi, autoritu nad kláštormi a česť medzi majetníkmi.
74. „Nech si aj laici aj mnísi myslia, že som to vykonal ja. Nech pri každej práci, či malej alebo veľkej, nasledujú mňa.“ Také sú želania blázna; tak jeho túžby a pýcha rastú.
75. Nasledovanie svetských cieľov je niečo úplne iné ako cesta do nibbany.Mních, nasledovník Buddhu, ktorý jasne chápe túto pravdu, nie je unesený svetskou chválou, ale namiesto toho rozvíja odpútanosť. MUDRC
76. Mudrc, ktorý pomáha odhaľovať poklady, tým že poukazuje na chyby a karhá, je hoden nasledovania. Pretože nikdy nie je neprospešné ho nasledovať, práve naopak.
77. Nech len napomína, nech dáva pokyny a tým chráni od zlého. Takto bude vážený dobrými a znevažovaný zlými.
78. Nestretávajte sa so zlými spoločníkmi, nevyhľadávajte spoločenstvo podlých. Stretávajte sa radšej s dobrými priateľmi a vyhľadávajte spoločenstvo ušľachtilých.
79. Ten ktorý načiera hlboko z Dhammy žije šťastne a s kľudnou mysľou. Múdry človek sa vždy raduje v Dhamme- z učenia, ktoré bolo objasnené Buddhom.
80. Poľnohospodári regulujú rieky; výrobca šípov narovnáva porisko šípa; tesár tvaruje drevo; mudrc kontroluje seba samého.
81. Tak ako sa tvrdá skala nezatrasie pri búrke, podobne mudrcov neovplyvňuje ani chválenie ani karhanie.
82. Múdri sa pri počutí Učenia stávajú dokonale očistenými, ako hlboké, jasné a kľudné jazero.
83. Dobrí sa vzdávajú pripútanosti ku všetkému. Netárajú, aby získali slasti života. Múdri, keď sa stretnú so šťastím alebo so žiaľom, neprejavujú znaky radosti ani skľúčenosti.
84. Cnostný, múdry a spravodlivý je ten, kto nekoná zle či v mene svojom alebo iného, ten kto nebaží po synoch, bohatstve, kráľovstve a netúži ani po úspechu nespravodlivými prostriedkami.
85. Medzi ľuďmi je len hŕstka, čo prekročí na druhý breh. Zbytok, drvivá väčšina ľudí, len tak pobehuje tu na bližšom brehu³⁷.
86. Ale tí, čo sa správajú na základe perfektne vyloženej Dhammy prekročia ríšu Smrti, ríšu, ktorú je tak ťažké prekročiť.
87. Zanechaním temnej cesty³⁸ nech mudrc rozvíja len cestu svetlú. Tým, že odišiel z domova do bezdomovia, raduje sa z toho z čoho sa tak ťažko dá radovať – z odpútanosti.
88. Vzdal sa zmyslových pôžitkov, nemá pripútanosť³⁹, nechajte ho nech sám seba očistí od nečistôt mysle.
89. Tí, ktorých mysle dosiahli plnej dokonalosti s faktormi osvietenia, tí, ktorí sa vzdali zištnosti, radujú sa z nepripútanosti k veciam⁴⁰. Zbavili sa skazy, žiaria múdrosťou, tí dosiahli Nibbanu už v tomto živote.

    
    ARAHANT⁴¹

90. Horúčka vášne neexistuje už pre toho, kto dokončil cestu, kto je bez zármutku, úplne voľný a kto prelomil všetky putá⁴².
91. Všímaví ľudia sa vždy snažia. Nie sú pripútaní k žiadnemu domovu; zanechávajú dom za domom ako labute opúšťajúce jazero.
92. Tí, ktorí nezhromažďujú veci, ktorí sú striedmi v jedení a ktorých meditačný objekt je Prázdno – Nepodmienená Sloboda. Tých stopy, ako vtáci na oblohe, sa nedajú sledovať.
93. Ten, koho skaza je zničená a kto nie je pripútaný k jedlu. Koho objekt je Prázdno – Nepodmienená Sloboda. Jeho cesta, tak ako cesta vtákov na oblohe, sa nedá sledovať.
94. Dokonca aj bohovia majú radi toho, koho zmysly sú skrotené ako dobre trénované kone, koho pýcha je zničená a kto je očistený od skazy.
95. Niet pozemskej existencie pre múdreho, ktorý tak ako zem, nemá odpor k ničomu, kto je stabilný ako vysoký stĺp a čistý ako hlboké číre jazero.
96. Kľudné sú jeho myšlienky, kľudná je jeho reč a kľudné sú i jeho skutky. Ten, kto naozaj vie, je úplne oslobodený, dokonale pokojný a múdry.
97. Človek, ktorý nemá slepú vieru, ktorý pozná Nestvorené, ktorý odsekol všetky ohnivká, zničil všetky príčiny (dobrej aj zlej kammy) a ktorý zahodil všetky túžby – on, vskutku, je ten najdokonalejší z ľudí.
98. Motivujúce je miesto kde prebývajú Arahanti, či už je to dedina, les, údolie alebo kopec.
99. Príjemné sú lesy avšak obyčajní ľudia v nich radosť nevidia. Tí, čo sú bez vášne sa v nich radujú, pretože oni nevyhľadávajú zmyslové radosti.

    
    TISÍCE

100. Lepšie než tisíce bezvýznamných slov je jedno užitočné slovo, ktoré napĺňa kľudom.
101. Lepší než tisíce bezvýznamných veršov je jeden užitočný verš, ktorý napĺňa kľudom.
102. Lepšie než recitovanie stoviek veršov bez zmyslu, je recitácia jedného verša z Dhammy, ktorý napĺňa poslucháča kľudom.
103. Aj keby niekto v boji zvíťazil tisíckrát nad tisícmi mužmi, najšľachetnejší víťaz je len ten, kto zvíťazí nad sebou samým.
104. Zvíťaziť nad sebou samým je oveľa lepšie ako zvíťaziť nad inými bytosťami. Človek, ktorý skrotil sám seba sa stále chová ukáznene.
105. Ani boh ani anjeli, dokonca ani Mára alebo Brahma, nedokáže obrátiť v prehru víťazstvo človeka, ktorý seba stíšil a ktorý si vždy stráži svoje správanie.
106. Hoci aj každý mesiac po sto rokov by niekto dával obety v tisícoch, už len krátka chvíľa, keď si človek uctí tých, čo majú dokonalú myseľ, je oveľa viac ako storočie obetí.
107. Hoci aj po sto rokov by sa niekto staral o obetný oheň, už len krátka chvíľa, keď si človek uctí tých, čo majú dokonalú myseľ je oveľa viac ako storočie obetí.
108. Nijaká almužna ani dar z tohto sveta, dávaný aj po celý rok, neprinesie viac zásluh ako jediná štvrtina zo zásluh získaných uctievaním Spravodlivých⁴³, ktoré je perfektné.
109. Pre toho, ktorý je vždy ochotný uctievať a slúžiť starším, sa hromadia tieto štyri požehnania: dlhý život, krása, šťastie a moc.
110. Je lepšie žiť jeden deň cnostne a meditatívne ako žiť sto rokov nemorálne a nekontrolovateľne.
111. Je lepšie žiť jeden deň múdro a meditatívne ako žiť sto rokov hlúpo a nekontrolovateľne.
112. Je lepšie žiť jeden deň usilovne a odhodlane ako žiť sto rokov lenivo a zhýralo.
113. Je lepšie žiť jeden deň a vidieť vznik a zánik vecí ako žiť sto rokov a nikdy nevidieť vznikanie a zanikanie vecí⁴⁴.
114. Je lepšie žiť jeden deň a vidieť Nesmrteľnosť⁴⁵ ako žiť sto rokov a nikdy nevidieť Nesmrteľnosť.
115. Je lepšie žiť jeden deň a vidieť Najvyššiu pravdu ako žiť sto rokov a nikdy nevidieť Najvyššiu pravdu⁴⁶.

     
     ZLO⁴⁷

116. Poponáhľaj sa konať dobro; ovládni svoju myseľ od zlého. Myseľ toho, kto je pomalý v konaní dobrého si vychutnáva zlo.
117. Pokiaľ človek spácha zlo, nemal by ho spáchať znova a znova; nemal by v ňom nájsť potešenie: pretože hromadenie zla je bolestivé.
118. Ak človek koná dobré záslužné činy, mal by ich konať znova a znova; mal by v nich nájsť potešenie: pretože hromadenie zásluh je plné šťastia.
119. Dokonca aj ten, čo koná zlo môže vidieť dobro, avšak iba pokiaľ zlo nedozrie; keď zlo prinesie svoje plody, tak vidí zlé výsledky.
120. Dokonca aj dobrý človek môže vidieť zlo pokiaľ dobro nedozrie; keď však dobro prinesie svoje plody, potom vidí dobré výsledky.
121. Nepodceňuj zlo hovoriac: „Ku mne sa nedostane.“ Kvapka ku kvapke a džbán je plný! Podobne, zhromažďujúc zlo kúsok po kúsku sám seba blázon naplní zlom.
122. Nepodceňuj dobro hovoriac: „Ku mne sa nedostane.“ Kvapka ku kvapke a džbán je plný! Podobne, zhromažďujúc dobro kúsok po kúsku sám seba múdry človek dobrom naplní.
123. Tak ako by sa obchodník s malým sprievodom a veľkým majetkom vyhol nebezpečnej ceste, alebo ako človek, čo túži žiť sa vyhne jedu, tak isto by sme sa mali vyhnúť zlu.
124. Pokiaľ na ruke nie je ranka, tak v nej možno niesť aj jed. Jed nemá vplyv na človeka bez zranení. Pretože pre toho, kto nekoná zlo, niet choroby.
125. Ako jemný prach hodený proti vetru, zlo sa vráti k bláznovi, čo uráža pokojného, čistého a nevinného človeka.
126. Niektorí sa rodia v maternici⁴⁸; podlí sa rodia v žalostných svetoch⁴⁹; s dobrým správaním idú do blažených svetov⁵⁰; Nepoškvrnení⁵¹ prechádzajú preč do Nibbány.
127. Ani na oblohe ani v strede oceánu, dokonca ani v skalnej pukline, nikde na svete neexistuje miesto, kde by sa dalo uniknúť pred plodmi zlých skutkov.
128. Ani na oblohe ani v strede oceánu, dokonca ani v skalnej pukline, nikde na svete neexistuje miesto, kde by človeka nezdolala smrť.

     
     NÁSILIE

129. Všetci sa trasú pred násilím; všetci sa boja smrti. Vcítením sa do druhého by sme nemali ani zabiť, ani zapríčiniť, aby druhý zabil.
130. Všetci sa trasú pred násilím; všetci si vážia život. Vcítením sa do druhého by sme nemali ani zabiť, ani zapríčiniť, aby druhý zabil.
131. Ten, čo hľadá šťastie a pritom násilne utláča ostatné bytosti taktiež túžiace po šťastí, nedosiahne šťastie v budúcnosti.
132. Ten, čo hľadá šťastie a pritom násilne neutláča ostatné bytosti taktiež túžiace po šťastí, nájde šťastie v budúcnosti.
133. K nikomu nehovor hrubo. Tí, ktorých tak oslovíš ti to vrátia. Naozaj bolestivý je zlomyseľný prejav. Protiúdery môžu dopadnúť na tvoju hlavu.
134. Keď sa utíšiš ako zlomený gong, tak si sa priblížil k Nibbáne, pretože zlomyseľnosť už v tebe niet.
135. Tak ako pastier ženie svoje stádo na pastviny s palicou, tak aj staroba a smrť ženie životnú silu bytostí⁵² (z existencie do existencie).
136. Keď hlupák spácha zlý skutok, tak si neuvedomuje jeho zlú podstatu. Človek bez múdrosti je mučený svojimi vlastnými skutkami, ako keby horel v ohni.
137. Ten, kto ubližuje bezbranným a uráža pokojných čoskoro dôjde do jedného z týchto desiatich stavov:
138. Ostrá bolesť, alebo pohroma, telesné zranenie, ťažké ochorenie, nepríčetnosť mysle
139. Problémy s vládou, veľké pokuty, strata blízkych, alebo strata majetku,
140. Alebo jeho dom zničia plamene ohňa; po rozpadnutí tela bude tento nevedomý človek zrodený v pekle.
141. Ani putovanie holí, ani spletené vlasy, ani špina, ani postenie, ani spanie na zemi, ani prach, ani popol, ani kajanie sa na kolenách nevie očistiť smrteľníka, ktorý neprekonal pochyby⁵³.
142. Aj keby bol prepychovo oblečený, pokiaľ žije kľudne, zmysly má pod kontrolou a je pevne ustálený vo svätom živote tým, že dal stranou násilie voči všetkým bytostiam – on je naozaj svätý muž, askéta, mních.
143. Iba zriedka nájdeme človeka na tejto zemi, ktorý je zdržanlivý skromnosťou, a vyhýba sa výčitkám. Tak ako sa plnokrvný kôň vyhýba biču.
144. Ako plnokrvný kôň, ktorého sa stačí len dotknúť bičom, buď naplnený duchovnou túžbou. Vierou a morálnou čistotou, úsilím a meditovaním, skúmaním pravdy, bohatstvom vo vedomostiach a cnostiach a všímavosťou zlikviduj toto nekonečné utrpenie.
145. Vodohospodár reguluje toky riek, výrobca šípov narovnáva násadu šípov, tesár tvaruje drevo a cnostní kontrolujú seba.
     

     
     STARÝ VEK

146. Čo je smiech, čo radosť, keď je svet neustále v plameňoch? Zahalený v temnote nehľadal by si svetlo?
147. Pozri na toto krásne telo, kopa rán, nahromadená opuchlina, chorľavé, prehnane vyvyšované, nič v ňom nie je stále, nič trvalé.
148. Úplne obnosené je toto telo, krehké hniezdo chorôb. Táto hnusná kôpka sa rozpadá. Vskutku život končí smrťou.
149. Ako odhodené tekvice na jeseň sú tieto biele kosti. Aké potešenie máte z pozerania sa na ne?
150. Toto mesto (telo) je postavené z kostí, pokrytých mäsom a krvou; vo vnútri je rozpad a smrť, pýcha a závisť.
151. Aj oslnivé kráľovské koče sa opotrebujú a vskutku aj toto telo sa opotrebuje. Ale Dhamma ctihodných nestarne; a tak ju ctihodný sprostredkovávajú ctihodným.
152. Človek so slabou úrovňou učenosti je ako býk. Rastie v hmote, ale nie v múdrosti.
153. Márne som putoval cez mnoho zrodení v samsáre, hľadajúc staviteľa tohto domu. Opakované rodenie sa je vskutku utrpením!
154. Ó staviteľ domu, už ťa vidím! Už nepostavíš tento dom znova, pretože tvoje krokvy sú zlomené a tvoj nosný trám je zničený. Moja myseľ dosiahla Nepodmienené; podarilo sa mi zničiť túžby.
155. Tí, ktorí v mladosti neviedli vznešený život, alebo zlyhali v získaní bohatstva, chradnú ako staré žeriavy v rybníku bez rýb.
156. Tí, ktorí v mladosti neviedli vznešený život, alebo zlyhali v získaní bohatstva, ležia vzdychajúc za minulosťou ako opotrebované šípy vystrelené z luku.
     

     
     O SEBE

157. Pilne by sa mal pozorovať ten, komu záleží na sebe. Nech je múdry človek bdelý počas každej z troch fáz noci.
158. Prv by mal človek stabilizovať seba v prospešnom správaní, potom až by mal dávať inštrukcie druhým. Tak nebude múdremu človeku nič vyčítané.
159. Človek by mal robiť to, čo učí ostatných, aby robili; pokiaľ niekto trénuje iných, sám by mal mať dobrú kontrolu nad sebou. Sebakontrola je vskutku náročná.
160. Iba človek sám sebe je skutočným ochrancom; kto iný by mohol byť tým ochrancom? Ten, kto má ozajstnú kontrolu nad sebou, získa kontrolu, ktorá sa ťažko získava.
161. Iba my sami konáme zlo; v nás sa rodí, my ho spôsobujeme. Zlo drví nemúdreho ako diamant brúsi tvrdý drahokam.
162. Tak ako popínavá rastlina dusí strom, na ktorom rastie, tak aj človek, ktorý je veľmi zvrátený ubližuje sám sebe, tak ako by si to prial iba jeho nepriateľ.
163. Ľahko sa konajú skutky, ktoré sú zlé a sebadeštrukčné. Ale nesmierne ťažko sa konajú skutky, ktoré sú dobré a užitočné.
164. Ktokoľvek, kto na základe zvrátených názorov, pohŕda učením Dokonalých, Ušľachtilých a Spravodlivých – ten blázon produkuje plody iba na sebadeštrukciu.
165. Iba my sami konáme zlo; iba sami sa znečisťujeme. Iba my sami môžeme zanechať zlo; iba sami sa očisťujeme. Čistota a nečistota záleží na nás; nikto nemôže očistiť iného.
166. Nezanedbávajme naše vlastné blaho⁵⁴ pre blaho druhých, nech akokoľvek veľké. Jasne vnímajúc naše vlastné blaho, sústreďme sa na náš vlastný ciel.
     

     
     SVET

167. Nenasledujte nekultivovanú cestu; nežite v nedbalosti; nechovajte nespravené názory; nezdržujte sa dlho vo svetskej existencii.
168. Povstaňte! Nebuďte nedbalí! Veďte spravodlivý život. Spravodliví žijú šťastne na tomto svete aj v tom nasledovnom.
169. Žite spravodlivý život; nie nízky život. Spravodliví žijú šťastne na tomto svete aj v tom nasledovnom.
170. Ten kto sa pozerá na tento svet ako na bublinu a ako na prelud, toho kráľ smrti nevidí.
171. Poďte! Uzrite tento svet, ktorý je ako vyčačkaný kráľovský voz. Tu hlupáci ustrnú, ale múdri k nemu nemajú žiadnu pripútanosť.
172. Ten, ktorý bol nedbalý a už taký nie je, osvetľuje tento svet ako mesiac zbavený oblakov.
173. Ten, kto prekryje zlo, ktoré spáchal dobrými skutkami, osvetľuje tento svet ako mesiac zbavený oblakov.
174. Slepý je tento svet; Málo je tých, čo jasne vidia. Iba málo je tých, čo idú do sféry blaženosti, ako vtáci, čo unikli zo siete.
175. Labute lietajú za slnkom; tí, ktorí majú nadprirodzené sily lietajú priestorom; osvietení unikajú z tohto sveta po tom ako premohli Márovú armádu⁵⁵.
176. Niet zla, ktoré by nedokázal spáchať klamár, pre toho, kto porušil jediný zákon o pravdovravnosti a koho nezaujíma druhý svet.
177. Skutočne, lakomci nechodia do nebeských sfér; ani blázni nechvália štedrosť. Ale múdry človek sa raduje z dávania a už len tým je šťastný.
178. Lepšia než čistá suverenita nad zemou, lepšie než ísť do neba, a dokonca lepšie než vládnutie všetkým svetom je nadprirodzené naplnenie Vstúpenia do prúdu⁵⁶.
     

     
     BUDDHA

179. Ten kto dobil svoje vášne, ktoré ho už nenasledujú, ten prebudený Buddha nekonečného rozsahu, ten bez cesty: akým spôsobom ho chceš zviesť z cesty?
180. Ten, v kom niet túžby, tej lepkavej pasce, ktorá ho už nemôže nikam zviesť, ten prebudený Buddha nekonečného rozsahu, ten bez cesty: akým spôsobom ho chceš zviesť z cesty⁵⁷?
181. Tí múdri, ktorí sa oddávajú meditácii a ktorí sa tešia z kľudu vychádzajúceho zo zriekania sa – takých všímavých, dokonalých Buddhov majú dokonca aj bohovia radi.
182. Zriedkavé je narodiť sa ako človek. Ťažký je život smrteľníkov. Ťažké je počuť Absolútnu Pravdu. Zriedkavý je výskyt Buddhov.
183. Vyhýbať sa akémukoľvek zlu, kultivovať dobro a očistiť svoju myseľ – toto je učenie Buddhov.
184. Stála trpezlivosť je najvyššia askéza. „Nibbána je vrchol“ hovorí Buddha. Ten, kto ubližuje druhým nie je skutočný mních, ani ten, kto druhých utláča nie je skutočný askéta.
185. Nepohŕdať, neubližovať, dodržovať mníšsku disciplínu, striedmosť v jedle, prebývať v samote, oddanosť meditácii – toto je učenie Buddhov.
186. Ani pršanie zlatých mincí by neuspokojilo naše zmyslové túžby. Pretože zmyslové radosti dávajú málo spokojnosti a veľa bolesti.
187. A preto múdri nevyhľadávajú ani pozemské ani nebeské radosti. Nasledovník Buddhu sa teší zo zničenia túžob.
188. Hnaný strachom človek hľadá útočisko v mnohých miestach – v horách, v lesoch, v stromoch aj vo svätyňách.
189. Ale toto nie sú bezpečné útočiská, toto nie sú najlepšie útočiská. Utiekaním sa do takýchto útočísk sa človek nevyslobodí zo všetkého utrpenia.
190. Ten kto našiel útočisko v Buddhovi, v Dhamme a v Sanghe a kto prenikol do Štyroch ušľachtilých právd.
191. Ten kto správnym porozumením vidí utrpenie, pôvod utrpenia, ukončenia utrpenia a do ušľachtilej osemčlennej cesty, vedúcej k ukončeniu utrpenia
192. Ten našiel najlepšie útočisko, bezpečné útočisko, ten sa oslobodil od všetkého utrpenia⁵⁸.
193. Ťažké je nájsť človeka s veľkou múdrosťou⁵⁹. Taký človek sa nerodí hocikde. Tam, kde sa taký človek narodí, tam rodina prospieva šťastne.
194. Šťastné je narodenie Buddhov. Radostné je učenie nádhernej Dhammy. Šťastná je harmónia v Sanghe. Radostná je morálka zjednotených.
195. Ten kto si ctí, tých čo sú hodní úcty, či Buddhov alebo ich žiakov, ktorí prekonali všetky prekážky a prešli za dosah smútku a lamentovania.
196. Ten kto si ctí kľudných a zbavených strachu, toho zásluhy nikto nedokáže spočítať.
     

     
     ŠŤASTIE

197. Ako šťastne žijeme, prostí od nepriateľstva medzi tými, čo sú nepriateľskí. Spočívajme bez nepriateľstva medzi nepriateľskými ľuďmi,
198. Ako šťastne žijeme, prostí od vášní medzi tými, ktorých vášne trápia. Spočívajme bez trápenia medzi utrápenými ľuďmi.
199. Ako šťastne žijeme, prostí od chtivosti medzi tými, čo sú chtiví po zmyslových radostiach. Spočívajme bez chtivosti medzi chtivými.
200. Ako šťastne žijeme, my čo nemáme žiadne prekážky⁶⁰. Žime z radosti a buďme ako bohovia zo Žiarivej sféry.
201. Víťazstvo plodí nepriateľstvo; porazený zotrváva v bolesti. Šťastne žijú mierumilovní, vzdávajúc sa ako víťazstva, tak aj porážky.
202. Niet ohňa ako vášeň a zločinu ako nenávisť. Niet choroby ako agregátov⁶¹ a niet blaženosti vyššej ako Nibbána.
203. Hlad je najhoršia choroba, podmienené veci najhoršie utrpenie. Múdri, čo toto vedia, si uvedomia Nibbánu, to najvyššie blaho.
204. Zdravie je ten najcennejší zisk a spokojnosť najväčšie bohatstvo. Dôveryhodný človek ten najlepší príbuzný a Nibbána najvyššie blaho.
205. Ten kto ochutnal chuť ústrania a chuť utíšenia, prostý od zla a nekľudu, ten pije dúšky radosti prameniacej z Dhammy.
206. Dobré je vidieť Ušľachtilých; žiť s nimi znamená večné šťastie. Človek, čo nestretáva bláznov je vždy šťastný.
207. Ten, kto sa dlho pohybuje v spoločnosti bláznov, dlho žiali. Stretávať sa s bláznami je navždy bolestivé, ako stretávať sa s nepriateľom. Avšak stretávať sa s múdrymi je šťastné, ako stretávať sa s vlastným príbuzným.
208. A preto nasledujte Ušľachtilých, ktorí sú neochvejní, múdri, učení, svedomití a oddaní. Človek by mal nasledovať iba takýchto ľudí, ktorí sú skutočne dobrí a cnostní, tak ako mesiac nasleduje cestu hviezd.
     
     

Poznámky pod čiarou:

¹ Túžiac po príjemných zmyslových objektoch
² Podľa Buddhizmu má Mára päť podôb: mentálne nečistoty, smrť, morálne a nemorálne aktivity, päť agregátov a Mára ako déva, ktorý sa snaží zviesť ľudí z cesty k oslobodeniu. Tu je Mára použitý v zmysle mentálnych nečistôt.
³ Tridsaťdva nečistôt tela ako vlasy, chlpy, nechty, zuby, koža, atď. Na prekonanie chtivosti sa odporúča meditácia na tieto nečistoty.
⁴ Viera v Buddhizme je viera v Buddhu (v učiteľa), Dhamu (v učenie) a Sanghu (v rád) založená na znalostiach. Slepá viera nie je v Buddhovom učení. Od človeka nie je očakavané, že hocičo príjme len na základe iracionálnej viery.
⁵ Tieto dva verše sú myslené výhradne pre mníchov, ktorí žijú svätý život. Prvý verš poukazuje na svetskú cestu zmyslového uspokojenia; druhý na duchovnú cestu zmyslovej striedmosti a asketizmu. Je dobré poznamenať, že Buddhizmus ponúka iný spôsob života pre mníchov a laikov.
⁶ Myslí sa tým mníšske rúcho. Rúcha sa pôvodne farbili, aby stratili hodnotu. V originál Páli tu máme hru zo slovami. Kasáva znamená škvrny vášne a Kásáva znamená zafarbené rúcho. Svätý život nedáva výsledky bez vnútornej čistoty. Pri inej príležitosti Buddha poznamenal, že čistá osoba je vskutku ideálny pustovník, teda Bhikkhu, nezáležiac na jeho vonkajšom výzore.
⁷ Podstatné: správny názor, morálka, koncentrácia, múdrosť, atď. Nepodstatné: základné životné nutnosti, nesprávne názory, atď. Podstata svätého života sa nedá dosiahnuť staraním sa o nepodstatné.
⁸ Čiže sú ovládaní chtivosťou, zlovôľou, nutkaním na ubližovanie.
⁹ Čiže myslia na vzdávanie sa svetského života, nepripútanosť, milujúcu láskavosť, neubližovanie.
¹⁰ Myseľ sa trénuje pomocou koncentrácie, ktorá vedie k jednobodovosti mysle a mentálnemu očisteniu. Tiež sa trénuje kontempláciou, ktorá vedie k porozumeniu vecí takých, aké v skutočnosti sú. Konečný cieľ Buddhistu sa dosahuje pomocou týchto dvoch štádií mentálneho rozvoja. To, čo je fyzické cvičenie pre telo, je meditácia pre myseľ. Dobre rozvinutá myseľ nie je ľahko ovládaná vášňami.
¹¹ Tipitaka. Tri koše Buddhovej náuky: Vinaya Pitaka (kôš Pravidiel), Sutta Pitaka (kôš Rozpráv) a Abhidhamma Pitaka (kôš konečnej náuky; „filozofia“)
¹² Štyri stupne svätosti: Sotapána (ten, ktorý vstúpil do prúdu), Sakadágámi (ten, ktorý sa vráti iba raz), Anágámi (ten, ktorý sa už nevráti) a Arahant (ten, ktorý vykonal, čo bolo treba vykonať). Podľa Buddhizmu nemá zmysel študovať bez praktikovania.
¹³ V páli Appamáda doslova znamená ne-pobláznenie, čiže stále prítomnú všímavosť, pozornosť alebo vážnosť v robení dobra. Etická esencia Buddhizmu by sa dala zhrnúť týmto slovom. Posledné slová Buddhu: „Appamádena sampádetha“ (Usilujte vytrvalo).
¹⁴ Amata – Nibbána, konečný cieľ Buddhistov.
¹⁵ Toto by nemalo byť chápané, že nezomierajú. Žiadna bytosť nežije večne, ani Buddha či Arahanti. Myšlienka v tomto verši implikuje, že pozorní, ktorí realizujú Nibbánu sa už znova nezrodia a teda ani nezomrú. Nepozorní sú považovaní za mŕtvych, pretože sa nesnažia robiť dobro a sú podmienení k opakovanému narodeniu sa a umieraniu.
¹⁶ Ušľachtilí sú Áriovia ako Buddha a arahanti. Tým obľúbeným miestom sa myslí 37 faktorov osvietenia a 9 nadprirodzených stavov. Pozri poznámky k veršom 44 a 115.
¹⁷ Oslobodenie od štyroch pút zmyslových túžob, chtivosti po existencii, nesprávnych názorov a nevedomosti.
¹⁸ Plne ordinovaný Buddhistický mních. Najbližší preklad by mohol byť „žobrajúci mních“.
¹⁹ Poznáme 10 pút: sebaklam, oddávanie sa rituálom a ceremóniám, pochyby, zmyslové túžby, zlovôla, pripútanosť k ríšam Jemných Tvarov, pripútanosť k ríšam Beztvarosti, namyslenosť, nekľud, nevedomosť.
²⁰ Pretože v jednu chvíľu nevyvstanú dva rôzne myšlienkové momenty.
²¹ Nevnímateľná myseľ je bez hmoty a bez arómy.
²² Lôžko vedomia. Buddha nedefinoval špecifický základ pre vedomie ako to spravil s ostatnými zmyslami. V jeho časoch (až doteraz) na východe prevládala teória, že myseľ leží v srdci. Buddha mohol adoptovať túto populárnu teóriu, ale neučinil tak. V Patthána, Knihe Vzťahov, Buddha referuje k základni vedomia vo veľmi vágnom výraze: „závisiac na tej materiálnej veci“. Čím je tá materiálna vec Buddha jednoznačne nepovedal. Pravda je však, že populárnu teóriu ani nezamietol, a tak ju prevzali komentátori k suttam ako slávni Buddhaghosa a Anuruddha.
²³ Hlavne duchovná múdrosť, čiže vhľad.
²⁴ Skutky Arahantov nie sú ani dobré ani zlé, pretože prešli za oboje. Sú aktívni, ale ich aktivity sú nezištné, zamerané na pomoc ostatným, aby si prešli cestu, ktorú si Arahanti už prešli. Ich skutky, všeobecne akceptované ako dobré, nemajú kammický efekt. Avšak nie sú oslobodení od efektov svojich minulých činov. Iba čo neakumulujú nové kammické aktivity. Akýkoľvek čin sa považuje za „neoperatívny“ a nepovažuje sa za Kammu.
²⁵ vášne
²⁶ novozískaný vhľad
²⁷ Od Džhán (vnorov), ktoré práve ašpirant dosiahol. Džhány sú vysoko rozvinuté stavy vedomia dosiahnuté vysokou koncentráciou.
²⁸ To jest myseľ nasmerovaná na 10 druhov zla: zabíjanie, kradnutie, zmyslová nestriedmosť, klamanie, ohováranie, hrubá reč, zbytočná reč, chamtivosť, zlovôľa, nesprávny názor.
²⁹ To jest myseľ nasmerovaná na 10 druhov dobrých skutkov: štedrosť, morálka, meditácia, úcta, servis, prenášanie zásluh, radosť zo zásluh druhých, počúvanie náuky, vysvetľovanie náuky, narovnávanie si vlastného názoru.
³⁰ To jest ten, kto spozná seba samého takého ako v skutočnosti je.
³¹ Štyri svety žiaľu: t.j. Peklo, kráľovstvo zvierat, ríša Petov, ríša Asurov. Ani jeden z týchto svetov nie je trvalý.
³² Doslova svietiaci. Dévovia sú druh bytostí, ktoré si vychutnávajú radosť zo svojich minulých dobrých činov.
³³ Dhammapada. V buddhistických komentároch sa píše, že tento termín sa používa na 37 faktorov osvietenia.
³⁴ Pretože má nestálu povahu.
³⁵ Pretože v ňom nie je nič podstatné.
³⁶ Čiže životný žiaľ, zrodený z vášní. Arahant zničil všetky vášne svojou múdrosťou a dosiahol Nibbanu, kde nie je smrť.
³⁷ Myslí sa tým sebaklam. Väčšina sa znovu zrodí v tomto svete.
³⁸ Temná cesta znamená desať druhov zlých skutkov, svetlá cesta naopak desať dobrých skutkov.
³⁹ K piatim prekážkam: zmyslové túžby, zlovôľa, malátnosť a únava, nepokoj a výčitky, nerozhodnosť.
⁴⁰ Zmyslové túžby, nesprávne názory, nasledovanie zlých obradov a ceremónií, sebaklam.
⁴¹ Arahant má viacero významov. Možno ho interpretovať ako „Hodného“, „Bez Vášní“, alebo jedného, čo nekoná zlo ani náhodou. Zbavil sa smrti aj zrodenia. Po smrti dosiahne Parinibbanu. Dovtedy však slúži ostatným hľadačom pravdy svojím vzorom a predsavzatiami.
⁴² Poznáme 5 pút: chamtivosť, zlovôľa, oddávanie sa nesprávnym ceremóniám, lipnutie na svojom vnímaní ako na pravde. Tento verš hovorí o etickom stave Arahanta. Teplo je fyzické aj mentálne. Arahant zažíva telesné teplo, pokiaľ je živý, ale netrápi ho to. Mentálne teplo vášní nezažíva.
⁴³ Nimi sú Sotapani a ďalší, čo dosiahli svätosť.
⁴⁴ Od Buddhovho učňa sa očakáva, že bude kontemplovať prchavú podstatu života, aby nebol pripútaný ku klamným materiálnym pôžitkom.
⁴⁵ Nepodmienený stav oslobodený od zrodenia, rozkladu a smrti.
⁴⁶ Deväť nadprirodzených stavov: štyri cesty, štyri plody a Nibbana.
⁴⁷ V páli pápa, zlo, je to, čo znečisťuje myseľ. Je to to, čo vedie do žalostných svetov. Zlo je asociované s tromi nemorálnymi koreňmi: chtivosť (rága), hnev (dosa) a zaslepenosť (moha). Existuje desať druhov zla: zabíjanie, kradnutie, zmyslová nestriedmosť , resp. sexuálne nesprávne konanie (spáchané skutkami), klamanie, ohováranie, hrubé slová, zbytočné slová (spáchané rečou), lakomstvo, zlovôľa, nesprávne názory (spáchané mysľou).
⁴⁸ Podľa buddhizmu sú štyri druhy zrodenia: vo vajíčku, v maternici, z vlhkosti a spontánne zrodenie.
⁴⁹ Niraya = bez šťastia. Existujú štyri žalostné svety: peklo, ríša zvierat, ríša Petov (hladní duchovia) a ríša Asurov (démoni). Ani jeden z týchto svetov nie je nekonečný.
⁵⁰ Sagga = plný šťastia. V zmyslových sférach je ríša ľudí a šesť nebeských sfér. Taktiež nie sú nekonečné.
⁵¹ Arahanti, po smrti sa už viac nerodia, ale dosiahnu Parinibánu.
⁵² Pastier reprezentuje rozklad a smrť. Dobytok predstavuje život a pastviny predstavujú smrť.
⁵³ Buddha týmto veršom vyjadril zbytočnosť sebazapierania. Gymnosfizmus sa doteraz v Indii praktikuje. Vonkajšia špina sa považuje za znak svätosti. Taktiež neumyté zamastené vlasy niektorí považujú za znak svätosti. Samotné postenie tiež nepomáha k očisteniu. Mnísi sa postia každý deň od obeda do nasledujúceho rána. Spanie na zemi je zbytočné. Bhikku by sa mal vyhnúť iba luxusným posteliam. Potieranie sa popolom stále niektorí askéti praktikujú. Pochyby ohľadne Buddhu, Sanghy a Dhammy.
⁵⁴ Tu „blaho“ odkazuje na vlastný konečný cieľ, t.j. na Nibbanu. Čiže osobná očista by nemala byť obetovaná na úkor externej úcty.
⁵⁵ Márová armáda sa skladá z 10-tich plukov: 1. materiálne uspokojenie, 2. averzia k svätému životu, 3. hlad a smäd, 4. túžba, 5. únava a malátnosť, 6. strach, 7. pochyby, 8. zľahčovanie a tvrdohlavosť, 9. získavať a chváliť nezaslúženú slávu, 10. vychvaľovať seba a opovrhovať druhými.
⁵⁶ Ten, ktorý vstúpil do prúdu, Sotápatti, je človek, ktorý prvýkrát dosiahol prúd Nibbany. Je to realizácia Nibbany po prvýkrát, čiže prvý stupeň osvietenia. Sotápana sa už nezrodí v žalostných svetoch, ale zemské starosti sa mu ešte nevyhýbajú.
⁵⁷ Keďže Buddha odstránil všetky vášne, hnev, chtivosť a zaslepenie už v ňom nemôžu znovu vyvstať. A teda Buddhu nie je možné priviesť k pokušeniu, žiadnymi pokušeniami.
⁵⁸ Naším najlepším útočiskom sme my sami. Buddhista hľadá útočisko v troch klenotoch, aby získal oslobodenie od utrpenia života. Buddha je najvyšší učiteľ, ktorý ukazuje cestu k vyslobodeniu, Dhamma je touto cestou a Sangha je rád tých, ktorí toto vyslobodenie získali. Buddhista však nehľadá útočisko v Buddhovi s nádejou, že bude zachránený osobným činom vykúpenia. Dôvera v Buddhistu v Buddhu je podobná dôvere chorého človeka k lekárovi.
⁵⁹ Myslí sa tým Buddha.
⁶⁰ Chtíč, hnev a zaslepenie sú prekážky v duchovnom progrese.
⁶¹ Päť agregátov, ktoré tvoria ľudskú bytosť: telo, pocity, vnímanie, formácie a vedomie.